V nedeľu 14. augusta 2022 sme si pietnou spomienkou pri sv. omši pripomenuli výročie smrti významného syna nášho národa, Andreja HLINKU, katolíckeho kňaza, národovca, politika, publicistu, prekladateľa, ktorý pôsobil v našej farnosti. Podarilo sa mu duchovne a kultúrne pozdvihnúť Ružomberok, za čo sme ďakovali Pánu Bohu.
Andrej Hlinka sa narodil 27. 9. 1864 v Ružomberku – Černovej. Poznáme ho aj pod pseudonymami, ktoré používal: Kostolan, Lipták, Mešťan, Výborník. Jeho osobnosť má v slovenských dejinách tento význam:
1. Postavil sa za práva slovenského národa proti maďarizácii a sociálnemu útlaku Slovákov v Uhorsku. Za to neváhal byť väznený.
2. V Slovenskej ľudovej strane od roku 1905 dokázal zmobilizovať širšie ľudové vrstvy v zápase za všeobecné volebné právo a základné kultúrne práva slovenského národa.
3. Zaslúžil sa o vznik česko-slovenského štátu v roku 1918.
4. Do slovenskej politiky vniesol moment rozhodnosti a neústupnosti.
5. Ako predseda Slovenskej ľudovej strany viedol boj za autonómiu Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky a stal sa symbolom tohto boja.
6. Zmyslom jeho politiky bol sebavedomý, vzdelaný a hospodársky nezávislý Slovák, ktorý by riadil krajinu podľa svojich vlastných tradícií.
7. Výrazne sa zaslúžil za kultúrne a duchovné pozdvihnutie mesta Ružomberok. Dokázal v sebe spojiť liptovského lokálpatriota so slovenským národovcom.
Andrej Hlinka zomrel 16. 8. 1938 v Ružomberku a práve tento výročný deň si pripomíname.
16. augusta 1939 bolo mesto Ružomberok vyzdobené čiernymi zástavami a štátnymi vlajkami spustenými na pol žrde. Výklady obchodov zaplnili Hlinkove portréty a busty. Slávnosť mala každoročne rovnaký scenár. Miestni činitelia zapálili grécke ohne a položili vence k Hlinkovmu sarkofágu. O 22:30 hod. ružomberský farár Ján Ferenčík slúžil vo farskom kostole smútočné Requiem. Na druhý deň sa konala pontifikálna zádušná sv. omša. Všetko sa odohrávalo za dôstojnej asistencie armády, Hlinkovej gardy a žandárstva. V roku 1941 v kaplnke mauzólea celebroval omšu spišský biskup Ján Vojtaššák. Zúčastnili sa jej i prezident Jozef Tiso a ministri Alexander Mach, Gejza Medrický a Ferdinand Čatloš. O rok neskôr predpoludním položil veniec k jeho hrobu Alexander Mach, na druhý deň nečakane pricestoval prezident Jozef Tiso sprevádzaný generálom Ferdinandom Čatlošom.
Roku 1943 zastupoval najvyššie vedenie štátu len minister Július Stano. Na slávnosti už zazneli aj podtóny obáv z vývoja vojny, keď na tradičnom odpuste v Trlenskej odzneli i prosby za neporušenosť slovenských kostolov v svetovom konflikte. V roku 1944 sa prvý krát nekonala verejná pietna spomienka, lebo vláda Slovenskej republiky vyhlásila na území Slovenska stanné právo – štatárium. Po roku 1945 už bolo v obnovenej Československej republike zakázané oslavovať zásluhy Andreja Hlinku. Pri 30. výročí Hlinkovej smrti 16.augusta 1968 bola o 18:30 hod. vo farskom kostole v Ružomberku slúžená ružomberským správcom farnosti kanonikom Jozefom Pavčíkom zádušná svätá omša s asistenciou kaplánov Jozefa Rusnáka, Antona Hrebíka a Ľudovíta Jankuľáka. Potom až prvá celonárodná spomienka na Andreja Hlinku bola v auguste 1990 za účasti veľkého množstva ľudí a predstaviteľov vlády. Hlavným celebrantom svätej omše na Námestí A. Hlinku bol správca ružomberskej farnosti Jozef Debnár.
Celoživotná práca a nasadenie Andreja Hlinku v prospech slovenského národa je priam titanského charakteru a plným právom ho zaraďujeme medzi legendy slovenského národného hnutia. Andrej Hlinka nespochybniteľne patrí do moderných slovenských dejín. Skĺbenie národných a kresťanských ideálov, boj proti pragocentrizmu a sekularizmu, zachovanie tradičných národných hodnôt, ale aj dôsledný zápas za sociálne práva a napokon spojenie všetkého v organický celok, to všetko poukazuje na skutočne geniálnu osobnosť. Prejavom našej vďačnosti tomuto kňazovi a národovcovi, osobnosti našich dejín nech je aj dnešné slávenie.
Hlinkove zásluhy sú neprehliadnuteľné a nespochybniteľné. Patrí k nim zásadný podiel na formovaní slovenského národa, tradícia obrany kresťanských hodnôt, národných záujmov a sociálnej politiky.